Obrazy Mária Bidelnicová

Slovo relax alebo relaxácia znamená v latinčine uvoľnenie a zmiernenie. Keď si to premietneme do desiatok a desiatok výtvarných diel pod názvom RELAX s konkrétnym číslovaním a poradím, u Mariky Bidelnicovej pokojne môžeme konštatovať, že potrebuje uvoľnenie po práci nad dôslednou reštaurátorskou činnosťou a zmiernenie po časovo náročných remeselných úkonoch. Túžba maľovať vlastné diela, uvoľniť mieru svojej fantázie, maliarskeho rukopisu a slobodného prejavu preto bola mimoriadne silná. V jej maliarskej tvorbe sa výrazne prejavujú najmä dve polohy. Prvá je vzácnym spojením postmodernistických tendencií a istým návratom k jednotlivým obdobiam dejín umenia. V umeleckom prejave sa spája americká gestická maľba 40-tych rokov s nemeckým expresionizmom 20-tych rokov minulého storočia. V mnohých dielach sa snaží zachytiť širokú škálu podnetov, ktorú súčasná doba prináša s množstvom informácií. Pretavuje ich do sugestívneho farebného výrazu, metaforickej reči a imaginatívnej hry symbolov a znakov. V maľbe sprítomňuje silné emocionálne zážitky, ktoré ukladá do rôznych štrukturálnych vrstiev. Kontrastné farebné tóny nanesené temperamentným maliarskym rukopisom sa prelínajú s dynamicky vedenou líniou najmä v dielach inšpirovaných rôznymi priestorovými modifikáciami. Maľuje odvážnu gestickú maľbu so zaujímavou kombináciou niekedy len dvoch farieb, ale vie sa ich aj zriecť. Čierno-biele variácie majú tiež neobyčajnú silu výpovede. Druhá línia je ukľudňujúca, obrazová plocha s čistým priestorom je len mierne narušená meniacimi sa líniami hrubých, štrukturálne navrstvených farieb, ktoré sa rytmicky striedajú. Kontrola nad obrazovým priestorom je racionálna, dynamický farebný rukopis je presne ohraničený a vyčlenený, neraz kombinovaný čistým pásom alebo jednoduchou šrafúrou.

Bidelnicovej maliarske práce (signované menom MURO) sú veľakrát doplnené kolážami alebo vlastnými fotografickými zábermi. Pozoruhodné na jej výtvarnej interpretácii diela je inšpirácia rukopisu z reštaurovaných diel. To preto, lebo ju vždy zaujímal rukopis dobového autora, kedy v jednotlivých historických obdobia nanášanie farby bolo rôzne, originalita a technika delivého maliarskeho rukopisu u mnohých umelcov bola špecifická. Ani pri vlastných dielach nezaprela svoje povolanie. Stáva sa, že po konečnom dokončení maliarskeho diela aj svoj výtvarný prejav „reštauruje“, koriguje neželané náhody, a to aj vtedy keď na vyjadrenie motívu používa iné prostriedky ako maliarsky štetec. Jej „organický“ abstraktný expresionizmus premieňa maľby na živé, sugestívne a mnohovýznamové diela. Ťahy štetca vytvárajú labyrinty farieb, ktoré sú akoby zviditeľním tajomnej energie a záhadného pohybu. Majú však svoj systém a rytmus. Často sú vytvorené veľkým nánosom farby, aby sa zvýraznila plasticita obrazového priestoru, do ktorého niekedy nanáša špecifickú hmotu či mimovýtvarné prvky. Tým sa vytvára nielen reliéfnosť plochy obrazu, ale aj emocionalita a symbolika maliarskeho procesu, to znamená gesta, farby, formy a štruktúry.

PhDr. Dagmar Kudoláni Srnenská, PhD.