Reštaurovanie obrazov a diel
Umelecké diela, historické pamiatky a starožitnosti podliehajú pôsobeniu času a prírodným vplyvom, v neposlednom rade viacerým ľudským zásahom, ktoré ich chceli neodborne opraviť alebo zdokonaliť. A cieľom reštaurovania je snaha o čo najväčšie zachovanie originálnych vrstiev pôvodnej maľby s výtvarným scelením diela, a to cestou doplnenia chýbajúcich častí so zachovanými plochami.
Marika Bidelnicová počas mnohých desiatok rokov tvorivej reštaurátorskej práce vie o čom to je a svojou tvorivosťou toto práve dokáže. Má výnimočnú zručnosť, sebaovládanie, trpezlivosť a istý druh výtvarnej virtuozity a umeleckej invencie. Je to jej dlhotrvajúci a často nekonečný dialóg s pôvodným autorom diela. Reštaurátorský prístup Mariky Bidelnicovej ju tak prirodzeným spôsobom a zároveň systematicky posúva k maliarskemu rukopisu pôvodného autora diela, nielen cez remeselný prístup ale aj umeleckú interpretáciu. Činnosť reštaurátora začína dôkladným prieskumom artefaktu na základe ktorého si Marika Bidelnicová vytvorí plán nasledujúcich reštaurátorských krokov a postupov. Na reštaurátora sú kladené veľmi rozmanité požiadavky a preto reštaurovanie vyžaduje rôzne kvalifikácie, ako umelecké tak i remeselné. Musí mať výtvarné schopnosti, aby dokázal obnoviť dielo a prípadne ho doplniť, veľmi dobré znalosti dejín umenia a najmä umeleckých a remeselných techník starých čias.
Umelecká tvorba a výtvarné myslenie sa formovalo u Mariky Bidelnicovej aj vďaka vplyvu jej pedagóga, nestora slovenského výtvarného umenia Rudolfa Filu, ktorý na Strednej škole umeleckého priemyslu zadal svojim študentom vytvoriť kópiu ľubovoľného diela. Marike Bidelnicovej sa tvorenie kópii významných umelcov stalo osudovým. Začiatky boli spojené ešte s asistenciou pri reštaurovaní diela Majstra Pavla z Levoče a po skončení školy reštaurovala oltár kostola v Hervartove, olejomaľbu z 19. Storočia. Nakoniec na jej prekvapenie to bolo dielo z obdobia ranej gotiky. K najznámejším jej reštaurátorským prácam patrí ranno-renesančný vlys od Simone Martiniho v Ríme, veľkoplošná ikona zo začiatku 15.storočia z Bardejova, Svätá Katarína od Simona Voueta, maľby a kresby Ladislava Medňanského. Vytvorila kópie jazdeckého portrétu I.Giordana pre kaštieľ v Mojmírovcich ako aj barokového portrétu Mateja Bélu od neznámeho maliara pre prezidentský palác v Bratislave. Marika Bidelnicová miluje renesanciu, pre jej krásu, harmóniu ducha a tela aj dokonalosť. Michelangelo Buonarroti, Leonardo da Vinci, ale najmä Sandro Botticelli je jej obľúbencom, pre jeho precíznu kresbu a dokonalé maliarske prevedenie námetu. Aj Bidelnicovej prvé maliarske kópie vznikli podľa jeho slávnych obrazov Primavera a Zrodenie Venuše. Vytvárala však aj priznané kópie Vincenta van Gogha, P.Gauguina, P.Picassa, C.Moneta a iných významných tvorcov. Reštaurátor je niekedy ako detektív, ktorý sa snaží rozlúštiť tajomstvo nielen posolstva obrazu, ale aj napomáhať k identifikácii autora diela. V ostatnom období reštaurátorskej práce Mariky Bidelnicovej je to obraz tajomného a záhadného tvorcu z caravaggiovského obdobia, ktorý reštaurovala. Výber z vyše polstoročnej práce reštaurátorky vyšiel v roku 2023 v knižnej podobe pod názvom Reštaurovanie Mária Bidelnicová, vydavateľstvo Slovart.
PhDr. Dagmar Kudoláni Srnenská, PhD.
Svoj život som zasvätila reštaurovaniu obrazov a obnove poškodených umeleckých diel do autentickej podoby. Vďaka štúdiu na VŠVU na Katedre reštaurovania maľby umeleckých a historických pamiatok a v rímskom Istituto Centrale del Restauro Roma som získala odborné skúsenosti, ale predovšetkým hlboký vzťah a úctu k reštaurátorskej práci. Venujem sa reštaurovaniu diel na plátne a diel na dreve, ale i maľovaniu priznaných kópií diel. Súhrnom mojich celoživotných reštaurátorských skúseností je moja najnovšia publikácia Reštaurovanie, o ktorej som prezradila viac pre viaceré médiá.
Svoj vlastný umelecký názor formujem v rámci maliarskej a fotografickej tvorby pod pseudonymom MURO. Ak vás zaujímajú moje diela alebo spolupráca, rada vám poskytnem ďalšie informácie.
